Čriepky

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ako ma múzovala poézia v sedemnástich :)


Odpusť.


Je tu čas pre slová.

Niet slov.

Všetko krásne medzi nami vzbĺklo
a horelo príliš krátko.

Niet slov.

Naše pohľady narážajú
a otupievajú.

Vietor sfúkol
poslednú stránku
nášho vzťahu.

Niet slov.

Vypovedané
stráca svoj význam.

Viem, Teba to bolí.

Vo svojej bolesti máš právo hľadieť zvrchu.

Vo mne je prázdno...

Miesto pre slová,
pre súcit?

Ty vo svojej bolesti máš právo súdiť zvrchu.

Tvoja pokora.

Ona ma ubíja.
Môj zraňujúci chlad topí Tvoja bolesť
a z popola nášho vzťahu,
vstáva k Tebe
moje

Odpusť..




 

Odkaz pre Pána.

Po liane zliezť z dvadsiateho poschodia,
kašľať na to, že ľudia takto nechodia.
Strčiť si cigaretu do pusy
a ísť do sveta na skusy.

Vyznať lásku špinavému mačiatku
strhnúť z kočiek lacnú pozlátku
postaviť pri semafor črepník s kvetinou
strieľať babám kôstky do výstrihov.

Prijať ruky žobráka
a prachy len tak preflákať.
Na WC použiť cestovný poriadok
znovu preskakovať ploty záhradok.

Premilovať s Tebov noc až do rána.
Šteniatku na obojku, dať odkaz pre Pána.

Nech len skúsi po liane zliezť z 20. poschodia
a kašľať na to, že ľudia takto nikdy nechodia.









                                     Včera večer
                                     ešte stála
                                     vedľa mňa.
                        spievala s rozpustenými vlasmi
                        o láske pre naše mláďatá.
                        Plakala keď som jej povedal,
                                     že odchádzam.
                                     Včera večer
                                     ešte stála
                                     vedĺa mňa.
                                     Dnes ráno
                                     ma prebudilo
                                     prázdno......








Dnes v noci mám šancu.

Spánok sťahuje rolety myšlienok.
(Zamkla som si ťa pod viečka)
V moje hlave bije dvanásta a Ty patríš iba mne.
(Máš u mňa nežný úkryt, môžeš vojsť ku mne hlboko)

Ty sám, niekde za vetrom,
možno práve lacno staviaš príbehy.
Netušíš, že ja si Ťa tu spútavam.
Kŕmim lačné srdce fantáziou,
nedovolím očiam vravieť pravdu!

Zapletiem si do vlasov ilúzie,
i keď viem, že mi ich slnko vyťahá.

Ráno bude z Teba silný muž,
ktorého myšlienky
prejdú ponad mňa.

Však dnes v noci,
si môj hosť.
Naplánujeme si spolu
Rosu na nose,
Nádej vo hviezdach,
Jablko napoly,
Túžbu na perách,
Zmrzlinu na jazyku.

Dnes v noci,
sa hrám
na Tvoju
lásku.

Môj sen Ťa uniesol.

Ponúkol mi šancu.






Uč sa na chybách.

Nechápavo sama.
Oči dokorán,
srdce v kŕčoch.

Už viem čo sa stalo!
Vrátil sa mi bumerang!
Schytala som to naplno!

Tajím zradu hlboko v sebe,
nikomu nedovolím čítať moje chyby!

Ani Tebe nie!

Že si môj priateľ?!

Ja už nemám skutočných priateľov.
Pštrosy zaryli do piesku.
Nik mi neoprášil kolená,
nik nepovedal
Poď, zvládneme to spolu!

Máš sto bodov Osud!

Fackou prinútil si ma spomínať.

Viem, Božie mlyny melú..
Isto.
Vrátil si mi vlastnú špinu,
vykydnutú pred prah iného.
V pravej chvíli.

Bolesť vytrhá z rúk všetky tromfy.
(čert ber taký život)






Ľúbia.

Sú nemé a predsa kladú otázky.
Lúštia tajničku môjho tela.
Dobíjajú sa k môjmu Ja.

Netušia svoju moc.

Pri každom dotyku žiadajú odpoveď
a ja nedokážem odmietnuť.

Smiešny boj.
Tvrdé nenásilie.

Chápu neistú nahotu?
Tušia sladké prázdno,
ktoré zostáva po dobití
ďalšieho údolia?

Keď sa neznámo stáva prirodzeným,
strácam sa v Tebe samom.
Napĺňaš ma svojou láskou
a moje nekonečno preteká
Tvojimi dlańami.

Pozorne ich zovri
oni ešte netušia
svoju moc.







Na teplomeri ľudstva klesá stupnica.


Prinúť srdce počúvať svoj hlas.
Do hĺbky ponor svoje city
a potom, po priehrštiach
rozhadzuj chudobným.

Prepásli šancu.
Narobili diery v pavučine človečiny.

Ťahá prievan
a na teplomery ľudstva
klesá stupnica.






Vonia láska.
(sladké blues)

Rozbité svetlo
                ...ušlo mi očko...

Večer
vyťahaný pulóver
spieva tma blues.

Preliať smútok,
zlízať rúž,
rozčesať bábiku,
položiť na vankúš.
Mám svoju tmu
                   a svoje blues






Bez názvu.


Otváraš dlane
a pokosené slová
viažeš do stohov.

Padáme na ne
a hľadáme tajomstvo.

Milovanie v tráve


...úlomky dní.. | stály odkaz

Komentáre

  1. iba tak
    nechci @ ten zatiaľ nie. Je to mooooc zaujímavé, len vyžeň z básní rým a si jednička. Páčilo sa mi to.
    P.S. žeby dvadsať?
    publikované: 13.09.2007 21:29:15 | autor: milan (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Milanovi
    Nechci @ -som nepochopila , dufam že ešte sa tu ukážeš a vysvetlíš.. PS 20 čo????
    Milane, ja som to písala keď som mala 17! Odvtedy nič, tak vyháňanie rýma nehrozí ;)
    publikované: 14.09.2007 09:58:45 | autor: henka (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. 20
    myslím že tou číslovkou sa pýtal na tvoj vek :)
    btw ty si z prievidze ?
    publikované: 28.09.2007 23:53:48 | autor: mrksik (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. ahoj mrksik :)
    mám 33 a na mňa treba polopate :))))) hej som blízko prievidze :)
    publikované: 29.09.2007 02:05:38 | autor: henka (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014